Facebook
 
 
V roku 2021 bude globálna ekonomika aj naďalej pod tlakom vďaka pokračujúcemu sa šíreniu COVID-19

V roku 2021 bude globálna ekonomika aj naďalej pod tlakom vďaka pokračujúcemu sa šíreniu COVID-19

Väčšina predpovedí rastu svetovej ekonomiky na rok 2021 je značne protichodná. Niektorí odborníci sú, čo sa týka výhľadu globálnej ekonomiky pre súčasný rok, optimistickí, zatiaľ čo iní vytvárajú skôr pesimistické scenáre. Všetci z nich sa však zhodujú v tom, že situácia v roku 2021 bude aj naďalej závisieť od pandémie koronavírusu.

Na začiatku roka 2020 dosiahla globálna ekonomika 10. rok svojho neprerušovaného rastu. Mnoho analytikov verilo, že tento trend bude pokračovať. COVID-19 však otočil všetko naruby. Rýchle šírenie vírusu vo svete zmarilo nádeje na pokračovanie rastu a spôsobilo prudkú globálnu recesiu.

Medzinárodný menový fond (MMF) odhadol, že v roku 2020 sa globálna ekonomika zmenšila o 4,4 %. Zavedenie reštriktívnych opatrení vo viacerých krajinách s cieľom zabrániť šíreniu COVID-19 viedlo k rastu nezamestnanosti, ktorý sa dá porovnať s úrovňami v období Veľkej depresie.

Podľa analytikov sa úrovne nezamestnanosti v rozličných častiach sveta výrazne líšili. Napríklad opatrenia, ktoré zaviedla Čína na potlačenie epidémie boli účinné a miera nezamestnanosti sa držala na nízkych úrovniach. Iné krajiny, ako napríklad Nemecko, zaviedli vládne podporné programy, ktoré pomohli zachovať pracovné miesta počas krízy.

Situácia na druhej strane oceána však nebola taká priaznivá. V Brazílii a v USA viedlo nekontrolovateľné šírenie nového vírusu a oneskorená reakcia vlády na problémy v zdravotníctve a ekonomike k obrovským stratám pracovných miest. V marci a apríli 2020 prišlo o prácu viac ako 22 miliónov Američanov. Miera nezamestnanosti sa tak vyšplhala na takmer 15 %.

Odborníci sa domnievajú, že pandémia zasadila svetovému obchodu ničivú ranu. V marci a apríli minulého roka sa objem exportu znížil na najnižšie úrovne za posledných takmer 10 rokov. V snahe podporiť ekonomiky, ktoré k zemi zrazila pandémia, zaviedli vlády a centrálne banky vo svete nevídané fiškálne a menové stimuly. Tieto opatrenia odvrátili ešte väčšie škody v mnohých ekonomikách, no viedli k zvýšeniu globálneho štátneho dlhu. Situáciu navyše zhoršovali úrokové sadzby na úrovni blízko nuly.

„Dlh je dnes udržateľný a ešte niekoľko rokov taký ostane, pretože kým nedôjde k oživeniu ekonomickej aktivity a zamestnanosti, je nepravdepodobné, že centrálne banky urobia niečo so svojimi úrokovými sadzbami. To umožňuje vládam udržiavať fiškálnu podporu vo forme retenčných schém a podporiť tak firmy,“ povedal hlavný ekonóm OECD Laurence Boone.

Ďalší negatívny efekt stimulačných opatrení, ktoré zaviedla väčšina krajín, bolo zvýšenie spotrebiteľských výdavkov. Nízke úrokové miery podnecovali občanov ku kúpe nákladných predmetov ako napríklad áut a domov. Výdavky v stravovacom sektore, či výdavky určené na cestovanie a trávenie voľného času sa znížili.

Bankový sektor vykázal neočakávaný dôsledok v súvislosti s rastúcimi vládnymi výdavkami. Odborníci zaznamenali rast úspor domácností po celom svete, keďže mnoho spotrebiteľov využilo výplaty vládnej podpory určenej na zmiernenie následkov pandémie COVID-19.

V druhej polovici roku 2020 miera úspor klesla, no udržala sa nad predkrízovou úrovňou. Ekonómovia veria, že to pomôže naštartovať oživenie ekonomiky v roku 2021, keď sa objavia pozitívne účinky vakcín proti COVID-19.

Back

See aslo

Can't speak right now?
Ask your question in the chat.